Názov pochádza z talianskeho označenia Via Ferrata. Istené výstupy umožňujú dostať sa na vrcholy, ktoré sú pre bežných turistov nedosiahnuteľné. Sú vybavené istiacimi lanami, železnými stúpačkami, drevenými mostami, či inými umelými pomôckami. V minulosti slúžili ako cesty pre vojakov, ktorým umožňovali prístup k ich stanoviskám.
Od malých detí až po skúsených horolezcov. Klasifikačné stupnice náročnosti sa líšia podľa zeme. Najčastejšie sa používa talianska a rakúska. Talianska stupnica rozdeľuje trasy podľa farieb, podobne ako lyžiarske zjazdovky. Modré – najľahšie, krátke zaistené cesty, bez nutnosti vybavenia, často vhodné i pre deti. Červené – náročné, dlhšie trasy, už je tu nutné vybavenie. Čierne – extrémne náročné, dlhé trasy, len pre skúsených lezcov s predchádzajúcou prípravou. Novo bola zavedená klasifikácia F (facile) – ľahké, MD (media difficoltà) – stredne náročné, D (difficile) – náročné, MOD (molto difficile) – veľmi náročné, ED (estrema difficoltà) – extrémne náročné.
Rakúska stupnica klasifikuje ferraty (klettersteig) písmenami. Od najľahších A, ktoré sú vhodné i pre deti, po E, ktoré sú extrémne náročné.
Horolezecká prilba, sedací úväz s hrudným úväzom a vhodné sú i rukavice.
Medzi najznámejšie ferraty v okolí Arca, na ktoré sa môže vydať takmer každý, patrí Sentiero del Colodri, Sentiero degli Scaloni, Via Ferrata Sent di Camminamenti, Via dell' Amicizia, Ferrata Rio Sallagoni alebo Via Ferrata Ernesto Che Guevara.
Veľa zaujímavých ferrát sa nachádza i v Dolomitoch. Odporúčame Via ferrata Ivano Dibona blízko Cortina d'Ampezzo, pri ktorej si užijete fantastické výhľady. Alebo ferratu Hauptmann-Bilgeri-Steig.
Zdolanie ferraty bude určite nezabudnuteľným zážitkom pre každého!